Až kým som si neskontrolovala svoj výzor v jednom z výkladov (veď kto z vás to nerobí? :) ). Zrazu však moja myseľ, teda skôr oči, prestali zaostrovať na môj odraz, ale upútali ich nápisy v danom výklade. Pracovné pobyty, jazykové pobyty, ročné pobyty, letné pobyty, au-pair pobyty. A práve to posledné ma zaujalo (nečakané, keďže to je v nadpise).
Do prednášky mi ostávala ešte taká pol hodinka, tak čože by som sa neskočila pozrieť čo mi ponúknu. Vkročila som do agentúry, kde sa mi venovali vždy keď som potrebovala, od prvého momentu až po moment keď som odišla, ale to už trochu predbieham.
Ujala sa ma asistentka čo organizuje au pair pobyty. Bola milá a sympatická, preto som jej na rovinu povedala, že hoci som išla len náhodou okolo, mám naozaj záujem na leto (!!) odísť do zahraničia ako au pair. Samozrejme, potešila ju moja úprimnosť a ponúkla mi na výber dve krajiny- Írsko a Holandsko. Bez váhania som zvolila krajinu mlynov a tulipánov. Hoci som s nikým o tom ešte nehovorila, doma, kamaráti, poriadne ešte ani „sama so sebou" už mi koordinátorka vysvetlila, že sú tam posledné dve miesta, takže sa buď rozhodnem dnes alebo potom mi ostane len Írsko. Bol utorok. Dala mi na rozmyslenie 3 dni, s tým že mi to miesto podrží. Čas pomaly (vtedy možno trochu rýchlejšie ako som chcela) ale isto plynul a ja som musela bežať na prednášku.
Streda, štvrtok... Až piatok ráno som sa zobudila a spomenula som si, že som sľúbila agentúre, že sa dnes u nich zastavím. Stále som však akosi zabudla zavolať domov (vtedy som bývala na priváte), že sa chystám na leto do Holandska. Tak som ešte rozospatá zavolala mamine, že som jej zabudla povedať, že by som na leto odišla. Tá nebola ani veľmi prekvapená, lebo vedela, že ja som si vždy veci vybavovala sama a vždy ma to bavilo, ale tak predsa, možno som sama ešte chcela počuť nejaké to zvolenie (?) :).
Vedela som, že mi miesto držali len do piatku dopoludnia, preto som hneď ráno naklusala do Studen Agency. Tak vážená slečna, tu sa začína váš 3 mesačný proces vybavovania a čakania (najmä čakania). Už vopred ma upozornili, že letné au pair sa načakajú dosť dlho, kým sa im nájde rodina, pretože veľa rodín, si hľadá au pair na rok a viac.
Vybavili ma prihláškou, dokumentmi, a poznámkami, čo si treba všetko vybaviť. Výpis z registra trestov, rodný list s apostilou, referencie od ľudí, ktorým som sa niekedy starala o deti, referencie od človeka, ktorý ma pozná dlho, no nie je moja rodina, všetko preložiť do angličtiny, potvrdenie od lekára, že nie som chorá fyzicky ani psychicky, neberiem lieky, fotky s deťmi, fotky seba, napísať list rodine....
Medzitým som to postupne začala predkladať svojim priateľom a širšej rodine, že na leto by som mala odísť do zahraničia. Veľa ľudí sa tešilo so mnou, no samozrejme sa našli aj takí, čo ma strašili, buď že dostanem zlú rodinu, a budú ma doma zamykať, lebo to počuli, že sa to au pair stáva, alebo ma ľutovali, prečo som sa dala robiť slúžku niekomu. Zvláštne, ale mne to za celé tie 3 mesiace od podania prihlášky až po odchod neprišlo na um ani raz. Nuž, každý má iné predstavy, očividne.
Marec, Apríl, Máj. Vážení a milí v polovici mája moje predstavy o lete na bicykli medzi tulipánmi strácali na jasnosti. Rodina sa stále žiadna neozvala a keďže sa blížil 1.jún, dátum môjho odchodu a mne stále nenašli rodinu, začala som si plánovať pomaly veci na leto 2010 na Slovensku. Až raz, pamätám si presne, na prednáške zo štatistiky, mi prišiel mail: Našli mi rodinu! Dohodli sme sa na telefonickom kontakte o deň na to. Nadšená čakám 12 hodín pre telefóne (jasné že nerátam keď spím), kedy zavolajú. Nič. Tak som zavolala späť do agentúry, ktorá mi povedala, že rodina si to rozmyslela, teda skôr, že ich súčasná au pair sa rozhodla ostať na dlhšie.
No a to už bolo 10 dní do môjho odchodu, skúškové obdobie, tak som sa venovala predmetom. Všetky termíny som samozrejme mala naplánované ešte pred odchodom, čo som si povedala, že veď aspoň budem mať dlhé leto. Čakala ma posledná skúška a deň pred jej termínom (asi týždeň pred mojim odchodom) mi zavolala agentúra, že majú rodinu, ktorá hľadá súrne au pair na leto. No to som už taká nadšená nebola, keďže som mala svoje veci na leto zariadené už doma, no aj tak som im povedala, že s teda rada zavolám s tou rodinou číslo 2.
21:00 presne na minútu mi zvoní telefón. Bola to ona. Rodinka u ktorej som doteraz :) . Vysvetlili mi, že im práve odišla au pair po 3 týždňoch, lebo im povedala, že nemá rada deti. Preto som sa nečudovala, keď ich prvá otázka bola či mám rada deti. Mám :) Kto ma pozná, dobre vie... A tak hľadajú au pair na leto, medzitým by si chceli nájsť holandskú nanny, ktorá by ostala na dlhšie, až kým deti nevyrastú.
Behom týždňa som s nimi volala ešte asi 2krát a v jednom z tých telefonátov mi povedali, že by boli radi keby na mohli vyzdvihnúť v Bratislave a povečerali by s mojimi rodičmi. Tak som teda nemala nič proti.
Keď som prišla do agentúry podpísať všetky papiere o odchode ani mi nemuseli ponúknuť ich letenky do Holandska, len skonštatovali, že to sa im ešte nestalo, aby au pair prišli vyzdvihnúť domov.
Pamätám si presne na ten deň keď som sa lúčila so spolužiakmi pod Novým mostom. Tak si teda uži leto a v septembri sa vidíme... (Vtedy som asi len a tušila že ten september nejako nebudem „časovo" stíhať).
Prišiel deň D a odchod do krajiny K. Z večere som mala dobrý pocit, no pri rozlúčke s mojou rodinkou som mala tradičnú hrču v hrdle (nie z jedla čo som zjedla na večeru).
3 mesiace? Veď to ubehne ako voda! Veď sama som tam chcela ísť :).
30.mája 2010- Welcome in Holland!
Bedankt en fijne dag! :)
(Nabudúce- Bickyle, bajky, fiesten)
Loes :)